BÚRKA NA MORI

            Tento zážitok mám z istej vysokopoloženej horskej školy v Alpách, kde si deti napriek vplyvom modernej doby a turizmu zachovali vo svojej reči a správaní ešte stále kúsok neohrabanosti:
            Len veľmi ťažko sa dalo z úst malého Arnolda vytiahnuť čo-to o biblickej udalosti s búrkou na mori. Arnold zásadne neodpovedal obšírnejšie ako jednou vetou: „Teda, ako to bolo s tou búrkou na mori?“ „Nasadli do loďky...“ „Kto nasadol?“ „Ježiš a apoštoli!“ „A čo bolo potom?“ „Ježiš zaspal.“ „A potom?“ „Prišiel vietor!“ „A ďalej?“ „Prišli vlny!“ „A čo bolo ďalej, rozprávaj trochu, Arnold!“ „Potom sa nahrnuli vlny do loďky!“ „A potom?“ „Potom mali strach a zobudili Ježiša...“ „A čo im povedal Ježiš?“ „Ste poserovia...“
            Zadržal som dych. Ale deti, prítomné v triede, sa nijako neuškrnuli. Veď počuli len všedné a im všetkým zrozumiteľné slovo. Išlo o primeraný výraz pre taký stav učeníkov, ktorý Biblia nazýva „maloverní“.
            O nejaký čas som s týmito istými deťmi bol na lyžovačke. 9-10 roční žiaci sa statočne okolo mňa zhromaždili a hneď ako som im dal štartový povel, vyrazili ako veľkí zjazdárski pretekári, samozrejme tam, kde čierne tabule ukazovali na ťažký zjazd.
            Mne neostávalo iné ako ich nasledovať. Pri vstupe na strmý svah som postál a predstieral som zamyslený pohľad na panorámu hôr. V skutočnosti ma ovládol strach. Príkry svah má vždy niečo do seba. Opatrnými zosuvmi začínam zjazd. Deti sú už všetky dole a pozorujú ma. Vidiac môj štýl kľudne by sa mohlo stať, že niektoré z tých nespratníkov zdvihne svoju lyžiarsku palicu, ukáže smerom na mňa a povie: „Pozrite sa naňho, na toho...“ A možno len úcta ku mne, ich kňazovi a učiteľovi, im nedovoľuje dopovedať vetu do konca.
            Večer som sa zamyslel. Aký je náš, kresťanský štýl, ktorým zdolávame strminy dnešnej doby? Neostávame tiež radšej stáť na okraji a nekocháme sa radšej v panoramatických výhľadoch, rozumových analýzach a duchaplných úvahách, lebo v skutočnosti sa bojíme reality, ktorá nie je bez rizika? Nevyhýbame sa všetkým odvážnym krokom do zajtrajška, hoci by nás Ježiš určite posilnil a povzbudil?
            Musím priznať, že preklad Ježišovho slova, ako ho formuloval malý Arnold, nie je mi až taký vzdialený. Vidí sa mi, že aj u nás, kresťanov dneška, má svoje zaslúžené miesto.